V prípade krízových situácií chcú v budúcnosti ozbrojené sily nasadzovať aj „záložákov“, ktorí dobrovoľne vstúpia do aktívnych záloh ozbrojených síl.

Využitie občanov, ktorí tvoria tzv. aktívne zálohy ozbrojených síl, na zabezpečenie úloh národného a medzinárodného krízového manažmentu bolo hlavnou témou rokovania Vojenskej rady náčelníka Generálneho štábu OS SR 15. februára 2012 v Ružomberku.

Cieľom analýzy, ktorú robí generálny štáb, je zefektívniť systém aktívnych záloh, ktorý bude nielen šetriť peniaze z rozpočtu pre ozbrojené sily, ale predovšetkým bude podporovať redukované, resp. chýbajúce vojenské spôsobilosti budúcich ozbrojených síl. Udržiavať v ozbrojených silách odborníkov a špecialistov oblastí, ktoré sú skôr civilného charakteru, ako napr. právnici, lekári, psychológovia a ďalšie, je pre malé ozbrojené sily neekonomické. Napriek tomu môže nárazovo vzniknúť požiadavka na ich nasadenie pri riešení krízových situácií na území Slovenskej republiky, ale aj pri zostavovaní slovenských kontingentov pre mierové misie v zahraničí. V takýchto prípadoch by bolo možné použiť príslušníka aktívnych záloh, ktorý sa potrebnému odboru venuje vo svojej civilnej kariére. V prípade nasadenia sa na príslušníka aktívnych záloh budú vzťahovať všetky práva a povinnosti profesionálneho vojaka, vrátane platových náležitostí a sociálneho a nemocenského zabezpečenia.

Príprava a využitie aktívnych záloh si vyžiada aj systémové zmeny, navyše súčasná legislatíva ich využívanie neumožňuje. Použitie záloh je principiálne postavené na vyhlásení čiastočnej alebo všeobecnej mobilizácie. Použitie aktívnych záloh a vojakov v zálohe všeobecne je podmienené ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu, v znení neskorších predpisov. Úprava všeobecne záväzných právnych predpisov umožňujúcich využitie aktívnych záloh bude predpokladať novelizáciu zákonov súvisiacich s použitím záloh a ozbrojených síl. Kľúčovým prvkom pri budovaní systému aktívnych záloh bude postoj zamestnávateľov k umožneniu realizácie ambícií dobrovoľníkov napomáhať ozbrojeným silám pri ochrane majetku a životov občanov Slovenskej republiky, bez akýchkoľvek sankcií voči zamestnancom – príslušníkom aktívnych záloh.

Aktívne zálohy predstavujú praktický príklad efektívneho využívania prostriedkov pridelených ozbrojeným silám zo štátneho rozpočtu, ktorými si ozbrojené sily SR môžu zaistiť rezervy použiteľné v prípade núdze. Z dôvodu nedostatku finančných zdrojov nebol doposiaľ systém aktívnych záloh využívaný efektívne, nerealizovala sa ani ich odborná príprava. Optimálnym riešením je podľa velenia ozbrojených síl využitie odborných spôsobilostí bývalých profesionálnych vojakov, ktorí by tvorili jadro aktívnych záloh.

Samotný proces vytvárania plnohodnotného systému aktívnych záloh je potrebné vnímať v dlhodobom horizonte s cieľom postupnej tvorby jednotlivých komponentov v závislosti od tvorby štruktúr a potrieb Ozbrojených síl SR, pridelených finančných prostriedkov všeobecného záujmu civilného obyvateľstva o vstup do aktívnych záloh a dôveryhodnosti ozbrojených síl vo verejnosti.

Generalita slovenských ozbrojených síl sa opiera aj o skúseností a analýzy okolitých krajín a partnerov NATO, kde aktívne zálohy, okrem šetrenia zdrojov, podporujú u svojich príslušníkov charakterové vlastnosti ako nezištnosť, lojalitu, vlastenectvo a schopnosť obetovať sa pre druhých.

Analýza možností efektívneho využitia systému aktívnych záloh je jednou z úloh vyplývajúcich z Rozpracovania programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2010-2014 na podmienky rezortu obrany.